Co takhle dát si ... pasívny príjem

Autor: Lena Košková | 17.6.2015 o 15:01 | Karma článku: 4,83 | Prečítané:  904x

Komu sa chce chodiť do práce a sedieť tam minimálne 8 hodín? Keď sa jedná o prácu svojich snov s vysokým príjmom, tak jasnačka, bez problémov. Koľko z vás má také šťastie?

V prvom rade by som sa chcela poďakovať ze prečítanie prvého blogu. Veľmi ma to potešilo.

A asi by som mala niečo o sebe povedať. Teda napísať. Takže volám sa Lena, mam 29 rokov a žijem v Bratislave.

Pracovala som v nadnárodnej spoločnosti, kde som mala - nato, že žijem sama, mám auto, byt, psa :D - veľmi dobrý príjem. Teda poviem to tak, "nesťažovala som sa" - toto počujem v poslednej dobe veľmi často.

Som žena typu, kúpim si čo chcem a čo sa mi páči. Čiže nikdy som nepozerala na ceny pri tovare, kde je čo v akcii, a či je niekde výpredaj. Keď som chcela niečo drahšie, tak som si vzala nadčasy, a pracovala aj víkend. Práca ma veľmi bavila.

Moja práca ma veľmi bavila a bola som hrdá nato, že som pracovala v spoločnosti, ktorá je známa na celom svete. Plus pracovať v nadnárodnej spoločnosti bolo, keď som mala -násť, mojím snom. Takže 1. životný cieľ dosiahnutý.

Prišlo leto, von krásne počasie, slnko, dobrá nálada a ja som sedela v klimatizovanej veľkej miestnosti s ďalšími 50 ľudmi, vo svetri. Keď som po práci vyšla von, do tepla 34 stupňov v tieni, skoro ma vyrútilo. Chcela som s frajerom vypadnúť z práce, niekam k moru a oddýchnuť si. Frajer, podnikateľ, mohol odísť hocikedy, hocikam. U mňa to už bolo ťažšie.

Odpoveď bola, že v práci chýbajú kapacity, mala som si o dovolenku požiadať v apríli. Požiadať o dovolenku, ktorú som chcela mať v auguste, požiadať v apríli. Halóóóóó, ťuky-ťuk?. No ok, s tým som sa zmierila, a kúpila som si nový gauč. Takže namiesto na pláži vyhriatej slnkom som ležala doma na gauči v obývačke vyhriatej slnkom :D. Plus kúpila som gauč z ekokože, na ktorý, ak si nedám deku, sa asi prilepím. Sakra, to som nedomyslela...

Ale tak poďme ďalej. Chodila som pekne ďalej do práce. Znova bolo veľmi pekne, 34 stupňov v tieni, málo práce, Nemci si zjavne tiež povedali, že sa treba zrelaxovať a niekam vyvaliť, tak som si povedala, čo tak aspoň pol dňa voľno. Odpoveď znela: "NIE!" Pretože čo ak náhodou sa niečo stane a budem potrebná. Potrebná keď ďalších 30 ľudí nemalo čo robiť.

Kukala som smutne von oknom a bolo mi do plaču. Až som si uvedomila, že o svojom živote vôbec nerozhodujem. Bola som obmedzovaná čo sa týka času, peňazí, priateľov, všetkého.

Plus, ľudia sa už nemajú poriadne ani kedy zoznámiť s niekým. Väčšina mojich kolegov bola single. Mne osobne stroskotali 2 vzťahy počas 2 a pol roka. Áno, aj frajer podnikateľ si povedal, že mám viac vzťah s mojou prácou, ako s ním... Pretože môj čas vlastnil môj zamestnávateľ. Život sa skladá z času, teda som predala svoj život jedným podpisom na dobu neurčitú. Škoda, že sem neviem dať plačúceho smajla :D. Nemohla som so svojím priateľom ísť ani na pár dní na dovolenku. A kde sa už človek s niekým zoznámi, keď nemá čas? Samozrejme zoznamky.

Tak som sa zaregistrovala. Však keď si vedeli iní nájsť, prečo nie ja?

Poviem vám, že nie, ďakujem. Po pár dňoch som mala peknú zbierku p... Nie, žeby som ju chcela, jednoducho som dostávala fotografie rôzneho typu aj veľkostí :D. Čiže áno, aspoň som sa zabavila.

A možno spravím výstavu a zarobím ešte aj na tom :D. Hmmm, milujem tieto zárobkové nápady.

Vráťme sa k podstate. V mojom vlastnom živote som nemohla rozhodnúť kedy vstať, kedy sa najesť, kedy ísť na slnko, na dovolenku, čo si kúpiť, pretože keď som chcela viac peňazí, musela som viac pracovať, čo viedlo k tomu, ze som mala ešte menej nároku na svoj život. Bludný kruh, nekončiaci.

Začala som mať depresie. Svoj život som len prežívala. Nie žila. Jáááj áno, žila, keď som sa išla v piatok večer do mesta podgurážiť alkoholom, ako väčšina ľudí, aby som "vypla".

Teda nie, aby som zabudla na realitu a strískala sa :D. Víkend prešiel ako voda, zrazu pondelok a to isté dookola. Toto že má byť život? Prežívať pracovné dni a čakať na piatok, a prežívať celý mesiac a čakať na deň výplaty?

Povedala som si, že ja chcem žiť, nie prežívať. A dala som výpoveď.

Nemala som žiadne náhradné zamestnanie, žiadny kapitál na podnikanie. Všetci sa ma pýtali: "Čo budeš robiť???" Moja odpoveď bola: "Hľadať samú seba!"

Podľa mňa som doteraz za blázna :D.

A ďalšia vec, bola som typ, ktorý žil od výplaty k výplate. Žiadne našporené peniažky, plus hypotéka na krku. Jupíííííí :).

Celé tie roky som si myslela, že mám v práci istotu. Zistila som, že nemám. Bol to len predaj môjho života, času, z ktorého sa môj život skladá, za určitú, obmedzenú časť peňazí, ktoré mi ani nestačili na môj životný štandard. Zistila som, že jedinú istotu ktorú mám, mám v sebe. Verím si a viem, že život sa má žiť, oslavovať, vychutnávať, ráno majú ľudia vstávať s pocitom šťastia a vďačnosti za každý jeden deň. Nie tresknúť po budíku, zakopnúť o posteľ a ísť do práce so zubnou pastou na košeli, MHD, lebo nie je kde zaparkovať (v lepšom prípade, v horšom nie je ani auto).

Od 01.01.2015 som slobodný človek. Ja som pánom svojho času, čiže som aj pánom svojho života. Vstávam stále skoro ráno, ale je to moje rozhodnutie. Papám kedy chcem, chodím kam chcem, robím čo chcem a kedy chcem. A stále mam príjem!

Aaaaaaach, život je kráááásny :).

Pýtate sa ako je to možné? Je to úplne jednoduché. Robím Biznis 21. Storočia. Možno ste počuli o knihe od Roberta Kiyosakiho. Jedná sa o multi-level marketing. Keď sa pozriete okolo seba, najprosperujúcejšie spoločnosti tak fungujú. Niekto založí spoločnosť, značku, a ostatní sa len pridajú. Pridajú sa ako samostatní podnikatelia, s malým kapitálom, a vlastne sa stanú niečo ako spolumajitelia. Len nemusia nič riešiť. Bezstarostný život to je :).

Najznámejšia spoločnosť je McDonald. Povedzme si, kto nepozná McDonald? :) Značka je zárukou zárobku, lenže ten kapitál... uuuups, a tu sme došli. Ja samozrejme nepracujem s McDonaldom, som skôr za zdravý spôsob života a zdraviu prospešné produkty.

Ako taký multi-level funguje. Najprv sa treba zapojiť. Karma je taká, nič nedáš, nič nedostaneš. Čiže čo dáš, to dostaneš, What you give is what you get. Hlavné je ale, kto by sa mal zapojiť? Len ľudia, čo majú sny a vízie. Tí ktorí chcú v živote niečo dosiahnuť, niečo mať, a hlavne mať veľa času, ktorý môžu tráviť ako chcú. Najlepšie so svojou rodinou, drahými, kamarátmi, cestovaním alebo ako už každý chce.

Také dieťa napríklad je najväčšia investícia v živote. Platiť jasle, škôlku, školu, hračky, koníčky, oblečenie, kurzy, výlety, dovolenky, výšku a možno aj čas po nej... Človek si povie, nájdem si lepší job, budem viac makať a zaplatím. Áno, ale kto bude to dieťa vychovávať? Jasné, opatrovateľka na ktorú zarobím... Nejdem ale mudrovať, deti ešte nemám, len som počula ako to chodí a súdim podľa mojich detských čias... :D

Táto práca je hlavne pre ľudí, čo si chcú privyrobiť, či vybudovať pasívny príjem. Strop neexistuje. Môže to robiť každý, pretože "práca" zaberie možno hodinku denne. Aj to nie každý deň, pretože vy rozhodujete. Mamičky na materskej, študenti, ľudia ktorí sú PN či na invalidnom dôchodku, ale aj úplne zdravý ľudia, ktorí to majú ako full time, teda na "plný úväzok"... "Práca" sama o sebe je najjednoduchšia a najkrajšia aká môže byť - otvoriť ľuďom dvere na splnenie ich snov a pomôcť im uvedomiť si, že život nie je o prežívaní, ale o žití a vychutnávaní si ho.

Kto si toto nevie uvedomiť, je naozaj blázon na Zemi a svoj život premrháva. Nechcem tým nikoho uraziť. Zamestnávateľov, ani zamestnancov. Na mojich zamestnávateľov spomínam len v dobrom a som im vďačná za príležitosti a skúsenosti, ktoré som načerpala.

Ja len poukazujem na možnosť výberu, ktorú má každý človek.

JA už nehovorím nesťažujem si, JA už hovorím mám sa výborne a každým dňom lepšie.

Takže 2. životný cieľ dosiahnutý ;) .

Ďakujem.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?